Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností. Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoločnosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu. Týmto „sprievodcom“ chcem preto pokračovať v programovej eseji spred desiatich rokov; nadviazať na ňu. Zároveň sa však chcem i zamyslieť nad skúsenosťou z uplynulých rokov. Chcem, aby táto úvaha bola aj reflexiou omylov a nešťastných rozhodnutí – i tých mojich. Ide mi o našu spoločnosť. O našu Európu. O našu spoločnú ľudskú rodinu. O to, aby sme zápasili o jej ľudskejšiu a solidárnejšiu podobu. (Ivan Šimko)
