Slavomír Gálik vytvoril monografiu, ktorá pokrýva širokú oblasť teoretického štúdia nových prvkov života v sociálnom prostredí a poznávania kultúry modernej spoločnosti. Monografia predstavuje úspešný pokus o zaplnenie medzery v priestore filozoficko-ontologického výkladu pôsobenia médií. Vychádza z reflexie základných filozofických pojmov a kategórií fungujúcich v mediálnom kontexte.
Autor interpretuje filozofiu médií v jej premenách a súčasne problém jej významu v súčasnosti. Postupne analyzuje krízu lineárneho kódu. Dôsledok straty či krízy lineárneho kódu vedie k tomu, že sa rozpadá naša pamäť, pretože nie sme pre náš kodifikovaný svet náležite vybavení informáciami.
Strácame schopnosť zachytiť prijímané informácie v rámci nejakej základnej štruktúry, pretvoriť ich a následne poslať ďalej. Možno povedať, že autorova práca je cenným príspevkom k novému výchovnému ideálu súčasného človeka a reflexia otvorená novodobým problémom.
