Dnes je v advokácii zhruba rovnako veľa mužov ako žien, no pred 150 rokmi bolo slovo advokátka neznáme. Na Slovensku sa stalo realitou až po vzniku Československa. Advokácia bola mužskou doménou. Ako sa advokácia zmenila, keď do súdnych siení vstúpili prvé ženy? Čo ženy do advokácie priviedlo, ako vykonávali osnovnícku a advokátsku prax, ako sa im viedlo, ako a prečo sa postupne rozširovali i znižovali ich počty? O tom hovorí táto kniha. Ženy v advokácii sa postupne zaradili k intelektuálnej elite národa, pestovali tradície a noblesu advokácie. Často boli ľavicovo orientované, zapojili sa do protifašistického odboja a po skončení vojny do obnovy štátu. Autori svoje skúmanie časovo ohraničili na jednej strane vznikom ČSR a vstupom prvých žien na právnické štúdia, na druhej strane rokom 1945 s potrebným krátkym presahom. Práca podľa dostupných údajov obsahuje úplný a vyčerpávajúci prehľad všetkých žien, ktoré boli zaevidované v matrikách advokátskych komôr
v sledovanom období ako advokátky či osnovníčky (celkom ide o 104 žien z toho 17 advokátok). Kniha zapĺňa medzeru v slovenskej monografickej literatúre o položení ženy v istých sociálnych okolnostiach, ktoré vyjadrujú jej právne postavenie v rámci advokácie v prvej polovici 20. Storočia. Text obohacujú aj obrazové prílohy, ktoré dovoľujú nahliadnuť do atmosféry sledovanej doby.
