Rázusova básnická tvorba má v slovenskej poézii osobité postavenie. Odhliadnuc od faktu, že ako v každej improvizačne chápanej poézii je v nej aj nemálo hlušiny, reprezentuje svojský typ subjektívnej lyriky. Jej základom je dráma subjektu vo svete -vykĺbenom z kĺbov-, subjektu bytostne a márne sa angažujúceho za -nápravu- spoločnosti.
