Simone Weilová (1909 – 1943) bola nezvyčajnou mysliteľkou, ženou veľkej viery a veľkého intelektu. Vzbudzovala protirečivé emócie – podľa jedných bola svätá, podľa iných bola heretička; čitateľov fascinuje markantnou spojitosťou medzi životom a myslením.
Texty Simone Weilovej sú nahé a prosté ako vnútorné zážitky, ktoré sú v nich vyjadrené. Slová neoddeľuje od života nijaká vrstva mäkkej výstelky: duša, myšlienka a jej vyjadrenie tvoria monolit; autorka nemá zámer vytvárať nejaký vlastný filozofický systém - nejde tu o filozofiu, ale o život.
