Prierez poviedkovou tvorbou predstavuje Leonida Andrejeva ako spisovateľa mučeného strachom z chaosu a ničenia tradičných hodnôt. Andrejevove poviedky, v ktorých sa prejavil vplyv Dostojevského, možno charakterizovať ako realistické, naturalistické, symbolistické, fantastické i expresionistické zároveň. Tematicky ho zaujímali najmä otázky spoločenskej morálky, problémy vzbury proti skostnatenému náboženskému cíteniu (Život Vasilija Fivejského) či protest proti tyranii (Balada o siedmich obesených). Základným tónom pritom zostáva pesimizmus, ktorý v jednej chvíli znie ako tichá melódia, kým v ďalšej už buráca ako napríklad v poviedkach Kresťania, Lazár, Múr, Priepasť, Prízraky.
