Pamäti Lea Kohúta sú pozoruhodné už tým, že v prvej časti vivedú čitateľa do takmer neznámeho prostredia istým spôsobom zvonka i zdnuka uzavretej bratislavskej židovskej enklávy na Podhradí. Sebareflexia Lea Kohúta odráža takzvané malé dejiny malých ľudí. Pred vznikom I. ČSR a tesne po ňom, za druhej svetovej vojny, v koncetračnom tábore, ale i vieru v nové povojnové spoločenské zriadenie.
