Táto kniha má hneď niekoľkých hrdinov. Sú nimi príslušníci dynastie Anjouovcov, ľudí, ktorí sa za historicky krátke obdobie nezmazateľne zapísali do dejín Európy. Ich ambície, ctižiadostivosť či túžba po moci spôsobili, že putovali z rodného Francúzska cez Apeninský a Balkánsky polostrov až do Uhorska a Poľska, no tiež do južného Grécka, Jeruzalema a Konštantínopolu. Hlavnými piliermi rodu bolo niekoľko úspešných mužov, sprevádzaných ešte úspešnejšími manželkami, dedičkami kráľovstiev. Karol I. z Anjou, zakladateľ dynastie, bol typický rytier francúzskeho severu a princ, čo sa hrdo hlásil ku kapetovským koreňom. Jeho syn a nástupca Karol II. Chromý miloval rodné Provensalsko, ktoré do vlastníctva rodu priniesla jeho matka. Prirástlo mu k srdcu viac než Neapolsko, kde bol kráľom. Tretím pilierom dynastie bol jeho syn Róbert Múdry, pre ktorého sa stalo prístavné mesto pod Vezuvom skutočným domovom. Títo traja muži spoluurčovali osud štvrtého Anjouovca – Karola Róberta, predstaviteľa uhorskej rodovej línie. Všetkých týchto mužov okrem spoločného pôvodu spájal základ ich erbu – modrý štít posiaty zlatými ľaliovými kvetmi.
Politický i súkromný život tohto rodu úzko súvisel aj so Slovenskom. Nie náhodou sa na mape dynastickej politiky Anjouovcov objavovali mestá Trenčín, Trnava, Zvolen či Košice ako miesta významných stretnutí a udalostí medzinárodného významu.
