Kniha maďarského historika Józsefa Demmela odkrýva doteraz málo známu alebo úplne neznámu kapitolu zo slovenských dejín – osudy slovenskej šľachty v 19. storočí, v storočí nabitom nacionalizmom a nacionálnymi konfliktmi. Na príklade hlavne Turčianskej župy a predovšetkým tamojších šľachtických rodín zachytáva prelomové obdobie, keď sa stavovská multietnická krajina mení na štát s dominantným a privilegovaným „moderným“ maďarským národom, keď sa šľachta so slovenským materinským jazykom postupne transformuje na maďarskú šľachtu, a vysvetľuje príčiny, prečo sa tak stalo a prečo sa nestala súčasťou formujúceho sa moderného slovenského národa. Demmel s hlbokou znalosťou veci demonštruje, ako sa na regionálnej úrovni vyslovene „konštruuje“ nové etnikum. Na príklade životného príbehu necpalského Józsefa Justha sú predstavené všetky ľudské, politické, jazykové a spoločenské protirečenia tohto procesu. Ukazuje však aj zákulisie politického života na župnej úrovni, ktoré siahalo k predstaviteľom slovenských politických elít, k politickým špičkám až do Budapešti, ale aj do Zvolena k démonizovanému predstaviteľovi protislovenských útokov Bélovi Grünwaldovi. A keďže v strede Demmelovho záujmu bola Turčianska župa a Turčiansky Svätý Martin ako jej centrum, v úplne nových súvislostiach sa objavuje slovenská politika, vznik a vývoj Matice slovenskej a ďalších slovenských národných inštitúcií. Kniha tak prichádza nielen s novým a pútavým historickým príbehom, ale umožňuje aj netradičný a úplne nový pohľad na slovenské dejiny 19. storočia. Nielenže pochováva viaceré dlhodobo zaužívané stereotypy, ale prichádza s prevratnými poznatkami, ktoré nanovo vymedzujú slovensko-maďarské vzťahy a formulujú nové kontexty slovenského národného príbehu. Roman Holec
