Február 1952. Titus stojí pred Krajským súdom v Bratislave, obvinený z velezrady a špionáže. Na svoju obhajobu povie: „Všetko, čo sa mi kladie za vinu, robil som z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k Saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko, čím som. Za zvláštne poslanie som pokladal pomáhať saleziánskym bohoslovcom a klerikom odísť študovať do Turína a dokončiť bohoslovecké štúdiá, keď tu po zatvorení rehoľných domov sa nemohli stať kňazmi. Svedomie mi nič nevyčíta.“
Titus Zeman dnes kladie otázky každému z nás a vyzýva nás odpovedať. Čomu chceme venovať svoj život? Až do akej miery sme odhodlaní ponúkať svedectvo života o pravde, dobrote a kráse Krista a jeho evanjelia?
Kniha je obohatená o obrazovú prílohu zo života Titusa Zemana.
