Prečo som začal písať
V škole som zo slohu mával trojky. Nebavilo ma tvoriť texty. Radšej som tvoril rukami.
Ale keď som začal pravidelne sedávať za volantom trolejbusu, začali sa diať zvláštne veci. Mal som pocit, ako keby na drôtoch trolejového vedenia viseli vianočné gule – myšlienky a postrehy, ktoré som pri jazde rozbíjal – a oni ma začali zamestnávať. Jedna myšlienka, druhá, piata, desiata… množstvo podnetov. A tak som si ich začal zapisovať a neskôr posielať priateľom a známym. Po piatich rokoch, možno už aj skôr, prišiel občas nápad od niektorého čitateľa: „Urob z toho knihu.“ Nechcem písať knihu. Chcem zachytávať myšlienky a postrehy, a čo z toho vznikne, nech preverí čas.
A predsa vydávam knihu zloženú z týchto príbehov. Je to prierez postrehmi za päť rokov putovania trolejbusom naším mestom.
