Mafia je taliansky problém, ktorého riešenie sa však dotýka celého sveta. Čo je to vlastne mafia? Dá sa tento nebezpečný a stále unikajúci fenomén považovať za súčasť organizovanej kriminality? Môžeme ju spájať s množstvom talianskych lobistických a klientelistických zoskupení, protizákonných aktivít, podplatiteľných úradov, pokútnych obchodov a korupcie? Je porovnateľná s jej ruskými a čínskymi kópiami či americkou odnožou?
Salvatore Lupo sa vo svojej knihe snaží aspoň čiastočne vniesť do týchto pojmov svetlo. Sicílsku mafiu nemožno porovnávať s ostatnými, napohľad podobnými fenoménmi. Nejde ani o špecifickú črtu správania sa ostrovanov. Sicílska mafia je organizácia, ktorá má vlastnú štruktúru, riadi sa vlastnou ideológiou, a pritom sa vyznačuje výnimočnou historickou kontinuitou. Jej dejiny sú poznačené krvou príslušníkov jednotlivých klanov i „kajúcnikov” spolupracujúcich so spravodlivosťou. Sprevádzajú ich maxiprocesy, politické škandály, víťazstvá a porážky mnohých policajtov a sudcov.
Mafia robí obchody, nie je to však zoskupenie obchodníkov. Pašuje, ale nie je to banda pašerákov. Rokuje s politikmi, nie je to však politická strana. Mafia sa snaží suplovať štát. Preberá jeho základné funkcie — od monopolu na násilie až po teritoriálnu kontrolu. Z týchto dôvodov cítime potrebu spoznať posledných 150 rokov existencie „územných panstiev”, rodinných zoskupení a zločincov, ktorí vyvíjali a vyvíjajú činnosť predovšetkým na území Palerma a jeho provincie. Mesto a jeho okolie je skutočným a pevným zázemím mafiánskej organizácie. Odtiaľto vychádzajú tisícky krvavých nitiek spájajúcich Palermo s Talianskom i zvyškom sveta.
