Novela Plukovníkovi nemá kto napísať (1961) bola druhou vydanou knihou Gabriela Garcíu Márqueza. Kniha vznikla v období avantgardných východísk ranej autorovej tvorby, keď nadväzoval na tvorbu Franza Kafku, Williama Faulknera a ďalších svetových modernistov. Novela len náznakovo predstavuje rozprávačské postupy neskoršieho magického realizmu. Vyše sedemdesiatročný plukovník a jeho žena prežívajú starobu v upadajúcom, malom kolumbijskom mestečku v strašných životných podmienkach. Postupne predávajú rodinné dedičstvo, aby mali čo jesť a zúfalo očakávajú doručenie listu, ktorý ohlási začiatok vyplácania penzie. Symbolom vyše pätnásťročného čakania a nadľudskej výdrže i vzdoru strádajúceho jednotlivca sa stane kohút, ktorého rodičom zanechal záhadne stratený syn.
