V apríli 2000 bol postavený pred súd kontroverzný historik – amatér David Irving, považovaný za rasistu, antisemitu, popierača holokaustu a falzifikátora dejín. Kľúčovým svedkom v procese proti nemu bol cambridgeský historik Richard J. Evans, ktorý v knihe, ktorú odmietli niektorí vydavatelia vydať, popisuje svoju úlohu v kauze. Rekapituluje, ako rozrýval Irvingove kontakty s krajne pravicovou scénou Spojených štátov amerických a ako Irving falšoval historické pramene o druhej svetovej vojne. Všeobecne sa zamýšľa nad stretom dôkazov v právnom a historickom zmysle. Podľa Evansa znamená proces s Irvingom pre dvadsiate prvé storočie to isté, čo znamenal pre druhú polovicu dvadsiateho storočia súd s Adolfom Eichmannom. Preukázal totiž, že história je schopná dôjsť k preukázateľným záverom na základe starostlivého štúdia prameňov, a to i v dobe, keď pamätníci a očití svedkovia už nežijú, aby vydali osobné svedectvá.
