Tajomné príbehy v knihe Nočné správy sa nesú v atmosfére ťažko vysvetliteľné. Postavy akoby neverili v pevnú a jedinú pravdu, ktorá by mala všetko vysvetliť. Ak sa tak stane, je pravda až príliš krutá. Autor vytvára výnimočnú atmosféru okolo príbehov, ktorá drží čitateľa v neustálom napätí. Nejde o nijaké bezmyšlienkovité napätie. Čitateľ je neustále aktivizovaný, musí si klásť otázky skôr charakteru „prečo je to tak?“ než, „ako sa to skončí?“. (Ladislav Čúzy)
„Medzi tie najlepšie knihy, ktoré som chcel napísať, patria aj knihy Dušana Mitanu.“ (Dušan Dušek)
Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Študoval žurnalistiku a filmovú a televíznu dramaturgiu, po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Vydal 11 prozaických a 2 básnicke knihy, mnoho diel vyšlo aj v zahraničí.
Ukážka z knihy:
Keď som sa večer vrátil domov, žena mi predstavila svoju kamarátku zo štúdií; pricestovala z Košíc do Bratislavy a zistila, že v hoteli jej zabudli rezervovať izbu. Hoci bol náš byt iba jednoizbový a mali sme dve malé deti, žena ju pozvala spať k nám, na náš jediný rozťahovací gauč; rátala zrejme s tým, že prespím na zemi alebo pôjdem spať ku kamarátovi. Mal som však v sebe asi dva litre vína, bol som unavený a okrem toho – ženina kamarátka sa mi páčila. Predstieral som oveľa väčšiu únavu, ako som naozaj cítil, vyzliekol som sa do trenírok a napriek protestom oboch žien som si ľahol na gauč, do prostriedku.
Prebudil som sa uprostred noci. Ležal som medzi dvoma ženami; zrejme mi dôverovali. Z večerného vína sa celá izba so mnou čudne krútila, žalúdok sa mi dvíhal. Ženina kamarátka ležala na pravom boku, obrátená chrbtom, nahé rameno sa matne belelo v tme; zvonku presvitalo iba rozplývavé svetlo pouličnej lampy. Zmocnila sa ma zvedavosť. Ako zareaguje? Vykríkne? Urobí škandál? Alebo sa iba mlčky odtiahne?
(str. 29)
