Príbehy, ktoré rozpráva farár Marián Kuffa, počúvajú všetci so zatajeným dychom. Netreba ich prikrášľovať ani vylepšovať. Sú zo života a sú pravdivé a reálne; také, aké sa stali. Často priame i tvrdé, no vždy láskavé. Naplnené mottom, ktoré si farár Kuffa napísal v roku 1992 a nájdete ho na žakovskej fare aj dnes:
