Rozpomienky Ivana Thurzu (1882 – 1964) sú významným svedectvom doby z pera žurnalistu a literáta, ktorý sa aktívne zúčastňoval na politickom a spoločenskom dianí, a dopĺňajú historickú pamäť národa o zaujímavé údaje. Memoáre sa začínajú jeseňou 1918, keď autor nastupuje do kancelárie Slovenskej národnej rady, a venujú sa nasledujúcim udalostiam. Jednotlivé informácie Thurzo podáva ucelene a – ak je to potrebné – novinársky precízne načiera aj hlboko do minulosti, aby riešený problém detailne sprostredkoval čitateľovi. Takto pre budúce generácie z pohľadu priameho svedka zaznamenáva významné fakty, ako aj podrobnosti, ktoré obohacujú spoločenské poznanie. Ide o pútavé dielo vypovedajúce o období emancipácie slovenského národa po rozpade Rakúsko-Uhorska, o ktorom súčasné generácie už nemajú bližšiu predstavu.
