Historický román dejom zapadá do obdobia Dóžovho povstania. Johanides vedie akýsi vlastný dialóg s históriou: navodí atmosféru, obklopí čitateľa reáliami, a potom ho povodí po príbytkoch šľachticov, mníchov, chudákov i po väzenských celách. V knihe niet panoramatických historických scén, nerinčia zbrane na bojovom poli a jednako tečie krv.
