Žofia Bosniaková je umeleckou výpoveďou o šurianskej rodáčke, ktorá sa napriek ťažkému životnému osudu usilovala o zlepšenie sociálneho postavenia svojich poddaných na hornom Považí.
V okolí Šurian, Ostrihomu, Prešporka a Nitry sa verejne povrávalo, že chýrny vojvodca Tomáš Bosniak schováva vo svojej rodnej kúrii dcéru– krásavicu. Už vtedy pätnásťročnú Žofku každý obdivoval. Sedemnásťročná sa vydala za vtedy štyridsaťročného Michala Šeréniho, ktorý však krátko po svadbe zomrel a Žofia sa vrátila do rodičovskej kúrie. Na jar 1627 Turci dobyli Komjatický hrad a ich vojsko sa valilo na Šurany. V pravej chvíli prišiel na pomoc s vojskom Fraňo Vešeléni, odchovanec trnavskej univerzity, a rozhodol bitku. V roku 1629 sa na príhovor, ale aj na naliehanie arcibiskupa Petra Pázmaňa Žofia vydala po druhý raz. Jej manželom sa stal Fraňo Vešeléni, neskorší palatín Uhorska.
