Na našom knižnom trhu pravdepodobne bezkonkurenčná spoveď pedagóga, ktorému dlhoročná služba v školstve dopriala zrejme všetko, čo ponúknuť môže.
Stredná škola. Pár rokov intenzívne prežitých v tínedžerskom veku, asi nezabudnuteľných. Ak máme (o čosi neskôr) potomka, opäť sa nám pripomenú.
Škola sa nás dotkne ako študentov, ako rodičov. Potom už len spomíname. V dobrom alebo v zlom.
Učiteľa sa dotýka o čosi dlhšie, ale aj naňho čaká posledné zvonenie a ostanú len spomienky. Spomína ako my. Spomína na nás. V dobrom aj v zlom.
Spomína nielen na nás, na študentov a rodičov, ale aj na kolegov. Na mnohých s úctou a vďakou... Ale vie si aj nebrať servítku pred ústa.
Samozrejme, je to len pravda jednotlivca, môžeme s ňou súhlasiť, môžeme ju odmietnuť.
Nie je ťažké nájsť v jeho texte seba. Nemusí sa nám to páčiť, ale je nad čím premýšľať.
Kniha spomienok, ktorá svojou autenticitou zaskočí. Spoveď kantora, ktorý mal svoju prácu rád. Okrem nej dal na papier aj svoj privátny život.
Je to kniha o láske.
