Narodil sa 13. novembra 1953 v Bratislave. Vyštudoval slovenský a bulharský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od r. 1978 pracoval v Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky Pedagogickej fakulty v Nitre. V r. 1982 — 1985 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Univerzite Sv. Klimenta Ochridského v Sofii. V r. 1987 — 2001 pracoval v redakcii literárneho mesačníka Romboid (1996 —1999 ako šéfredaktor). Od r. 1996 pôsobí ako pedagóg (v súčasnosti ako docent) na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde vyučuje slovenskú literatúru 2. polovice 20. storočia, súčasnú slovenskú literatúru, literárnu kritiku, semiotiku literatúry a kreatívne písanie. V r. 1991 — 2004 externe vyučoval dejiny bulharskej literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Vydal básnické zbierky Strom pred domom (1979), Svetlá na hladine (1986), Uprostred je mlčanie (1993), Kôra nežne praská (1997), Utkané z vlasov (2005) a básnickú skladbu Pátrači v krajine nezvestných (1995, s grafickými listami I. Bencu). Vyše tridsať rokov sa venuje aj literárnej kritike. Výber z jeho recenzií a literárnokritických statí vyšiel pod názvom Dotyky, sondy, postoje (2003). V r. 2005 vydal monografiu Ladislav Ballek. Príbeh ako princíp. Je spoluautorom publikácie Panoráma slovenskej literatúry III (2006, spolu s L. Čúzym, P. Darovcom a Z. Kákošovou) a knihy Slovenská literatúra po roku 1989 (2007, spolu s L. Čúzym a Z. Kákošovou). Z bulharčiny preložil diela Jordana Radičkova, Ivana Davidkova, Maxima Asenova a ďalších autorov. Igor Hochel bol niekoľko rokov predsedom Klubu nezávislých spisovateľov, od r. 2008 zastáva funkciu predsedu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.
