Bratislavský rodák, tanečník, choreograf, pedagóg a tanečný teoretik Rudolf von Laban (1879 – 1958) je významnou reformátorskou osobnosťou tanca 20. storočia. Tanec ponímal a skúmal v jeho najširších súvislostiach, od kinetiky až po filozofiu. Je vynálezcom systému pohybového zápisu, ktorý sa po ňom nazýva Labanotation.
Laban nás vo svojich Spomienkach sprevádza rôznymi peripetiami až k vrcholu svojej umeleckej dráhy, keď sa stal riaditeľom baletu berlínskej Štátnej opery. Zároveň sa čitateľovi zdôveruje so svojím pohľadom na svet, život a umenie.
Úvod je z pera najpovolanejšej znalkyne Labanovho života, Valerie Preston-Dunlopovej, ktorá je autorkou doteraz najobsažnejšej monografie o ňom. Autorka spomína aj Labanovu ďalšiu životnú dráhu po emigrácii do Anglicka, keďže jeho autobiografia siaha iba do roku 1935. Približuje čitateľovi Labanovo bohaté, mnohostranné životné dielo, ktorého princípy sa využívajú i v súčasnosti a aj v oblasti mimo tanečného umenia.
Záverečná štúdia Miklósa Vojteka Bratislavské korene Rudolfa von Labana sa venuje raným rokom detstva a dospievania stráveným v rodnom meste.
Autor predstavuje kultúrne prostredie vtedajšej Bratislavy – osobnosti, zážitky a podnety, ktoré Labana nasmerovali k tomu, aby celý svoj život zasvätil tancu.
Popri Labanových grafických listoch je kniha aj inak bohato ilustrovaná. Okrem dobových pohľadníc predstavujúcich lokality, ktoré sa viažu k Labanovmu tunajšiemu pobytu, obsahuje aj súkromné rodinné fotografie. Prvýkrát sú zverejnené archívne úradné dokumenty viažuce sa k Labanovej osobe. Publikácia je vybavená tematizovanými prílohami, nechýba ani Labanov rodokmeň, ako ani dobová mapa mesta, pomocou ktorej sa čitateľ môže vybrať po bratislavských stopách nášho veľkého rodáka.
