Vyzlečená z ľudí sa vŕta, opisuje, hľadá. Ukazuje, ako vyzerá život s uzavretou mysľou a ukazuje aj východiská. Pretože východisko nie je iba slovo, ale aj zhmotnená vízia. Viaceré texty v tejto zbierke nie sú (iba) poviedkami. V každom z nich však ide o to podstatné. Nebáť sa ukázať tvár a svoje vnútro, postaviť sa za seba, za svoje ideály, neuskočiť pred výzvou. Ukázať svoju inakosť. Dovoliť si cítiť a dovoliť si o svojich pocitoch rozprávať. Hľadať krásu. Vnímať fantastiku, prideliť jej rovnocenné miesto vedľa reality a pomocou nej šťastnejšie žiť.
Čitateľom prajem, aby aspoň niektoré texty v nich rozozvučali strunu, aby ich pohladili, aby odkryli veci tušené, ale nepriznané a aby tie isté veci, už pomenované a na slnku ohriate, vliali do nich silu, nádej, vieru. Ak ich sem-tam aj rozosmejú, viac nepotrebujem.
