Kniha poodhaľuje mýtotvorné faktory súvisiace s osobnosťou Alexandra Dubčeka. Sústreďuje sa na nové, resp. málo známe informácie, ktoré čitateľovi umožňujú získať iný pohľad na naše historické udalosti, a to nielen v roku 1968. Autor ľahkým, čitateľným jazykom a na konkrétnych príkladoch objasňuje hranice socializmu s ľudskou tvárou, a tým presne definuje pozície, ktoré komunisti vedení Dubčekom nemienili opustiť. Pri analýze zákulisia vstupu vojsk Varšavskej dohody do Československa sa opiera o prepisy augustových telefonických rozhovorov medzi Brežnevom a Dubčekom. Tie spochybňujú Dubčekovu verziu a naznačujú, že veľa okolností stále čaká na objasnenie. Záver knihy patrí triezvemu hodnoteniu Dubčekovho pôsobenia počas normalizácie a jeho nejasnému politickému vstupu v Novembri 89. Autor spochybňuje čoraz populárnejší názor glorifikujúci Dubčekove osobné zásluhy o demokraciu či o pád totality.
