Predkladaná práca je pokusom o načrtnutie myšlienkového konceptu, stojaceho v pozadí dejín európskej hudby, pokusom pochopiť dejiny európskej hudby cez prizmu kultúrnych ideí či paradigiem, ktoré sa ustaľovali vo vedomí ľudí, pričom boli podrobované oscilácii medzi dynamizujúcimi a statizujúcimi silami ľudského myslenia. Východisková idea predloženého semiotického konceptu hudobných dejín pochádza od františkána Bonaventuru, ktorý v 13. storočí napísal spis Itinerarium mentis in Deum, opisujúci tri štádiá či stupne kontemplácie pri výstupe duše k osvieteniu. Naša kontemplácia má podľa Bonaventuru tri vektory: 1) pozorovanie zmyslami vnímateľného sveta okolo nás (extra nos); 2) vstup do nášho vnútra, do našej mysle či duše (in mentem nostram); 3) výstup k tomu, čo nás presahuje, čo je nad nami (transcendere supra nos). Bonaventura nás tu upozornil na tri druhy reality (zmyslová či telesná, spirituálna či duchovná, a božská či transcendentálna), a tento postreh je azda najstarším pokusom o načrtnutie štruktúry ľudskej psychiky pomocou funkčnej triády.
