V románe Nočné motýle sú pútavo a plasticky stvárnené príbehy štyroch ľudí, štyroch nočných motýľov žijúcich v jednom meste, ktorí vôbec nespia, no viac ako spánok im chýbajú sny. Stretnú sa vďaka čudáckemu psychológovi, ktorý je presvedčený, že práve v oblasti nespavosti je objaviteľom svetového významu, a svoju teóriu potrebuje potvrdiť na skúmanej vzorke.
Štyria protagonisti, dve mladé ženy a dvaja muži, si založia zvláštne spoločenstvo platonických milovníkov spánku. Ich individuálne osudy prechádzajú zložitými osobnými i spoločenskými skúškami, vytvárajú dramatický, pútavý príbeh, v ktorom nechýbajú zvraty a prekvapujúce rozuzlenie.
Autorka odhaľuje ľudský svet znútra i zvonka a hľadá hlbinné súvislosti medzi tým, čo sa deje v človeku a jeho okolí, čo ho deformuje, ubíja i povznáša. No ani pri tejto vážnej téme jej nechýba nadhľad, ľahké pero a potrebná štipka humoru.
POROTA A HODNOTITELIA O KNIHE
• Rukopis Kataríny Tholtovej je od začiatku do konca svedectvom autorkinho nádherného zápasu s nádhernou prozaickou témou. Je ňou psychika človeka modernej spoločnosti s jej mentálnymi, sociálnymi, filozofickými či civilizačnými dôsledkami.
Alexander Halvoník
• O zvládnutí kompozície svedčí i to, že rozprávanie nie je priamočiare, chronologické, že čitateľa často ponecháva v neistote, takže v ňom vyvoláva zvedavosť, ako sa všetko bude vyvíjať ďalej, vie ho prekvapiť. Skrátka, príbeh, ktorý autorka ponúka, je od začiatku do konca pútavý.
Igor Hochel
• Nočné motýle vnímam aj ako jednu krásnu metaforu s naliehavým posolstvom pre súčasníkov i budúce generácie: ak jednotlivec i celé ľudské spoločenstvo prestanú snívať, nevyhnutne ochorejú.
Peter Holka
• Prózu Katky Tholtovej beriem ako veľký prísľub a držím jej palce, aby v písaní vytrvala, aby písala pravidelne – román sa buduje vŕšením, každý deň, pridávaním textovej suroviny. Katarína je talentovaná autorka a ak ostane v literatúre, verím, že o nej budeme ešte počuť.
Daniel Hevier
