V deň, keď sa mi narodil syn, som zomrela. Mala som videnia, že sa to stane, ale nikto mi neveril. Ešte neuveriteľnejšie je však to, čo som videla, keď som bola klinicky mŕtva…
Do života sa nám občas vkradnú nástojčivé predtuchy a sny, ktoré nás hlboko znepokoja, ale naši najbližší im nepripisujú priveľkú pozornosť. Skôr ich pokladajú za prejav strachu pred nastávajúcou skúškou.
Keď Stephanie Arnoldová po druhý raz otehotnela, začala ju prenasledovať predtucha, že pôrod sa skomplikuje a ona neprežije. So svojou obavou sa zverila manželovi, gynekologičke, ošetrujúcim lekárom a priateľkám. Neverili jej. Chápali, že sa s ňou niečo deje, ale pripisovali to tehotenskej precitlivenosti. Keď začala rodiť, jej stav sa skomplikoval. Postihla ju embólia plodovou vodou, ktorá je vo väčšine prípadov smrteľná. 37 sekúnd bola klinicky mŕtva, ale lekárom sa ju podarilo zachrániť.
Stephanie sa spoľahla na svoju intuíciu a ešte pred pôrodom upozornila lekárov, aby pripravili dostatok krvi a operatéra – to jej zachránilo život. Tvrdí, že každý by mal počúvať svoj vnútorný hlas, je presvedčená, že ju viedla Božia prozreteľnosť.
