Miłoszova analýza 20. storočia, zástoja umenia a literatúry v ňom, vychádza z vlastného postoja k úlohe tvorcu, ktorý si za svoje médium zvolil slovo. A je jedno - v prípade Miłosza to platí viacnásobne - či sa vyjadruje poéziou alebo prózou, či má jeho výpoveď podobu eseje.
