Raz sme spolu tankovali v Petržalke na pumpe, on sa vrátil z vyšetrovacej väzby, ja som sa ho pýtal, či nedáme stretávku po desiatich rokoch (takže to mohol byť rok 1995 – 96), či nemá kamaráta s chatou, niekde na strednom Slovensku, a vtedy mi povedal po dlhých rokoch veľmi úprimnú vetu: To by si neveril, ako mám teraz málo kamarátov...
Trojročný výskum tímu zloženého z členov katedier žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Komenského univerzite v Bratislave vyústil do zhrňujúcej monografie, ktorú držíte v rukách. Autorská jedenástka v nej ponúka odbornej i laickej verejnosti podrobnú analýzu mediálneho obrazu Mariana Kočnera. Zachytáva jeho vývoj od roku 1995, resp. už od študentských čias nádejného televízneho moderátora. Prináša súbor 15 rámcov, čiže zjednodušených škatuliek, ktorými si médiá pri jeho opisovaní pomáhali: Jánošíka, Čičikova, mafióza, boháča, spin doctora... Ponúka ich ako typické nástroje mediálneho rámcovania tzv. toxickej celebrity, použiteľné aj na iných kočnerov doma či v zahraničí. Svoje zistenia výskumníci reflektujú s trojicou súčasných osobností žurnalistickej teórie na Slovensku i v Česku – Jurajom Rusnákom, Karolom Hvížďalom a Janom Jirákom. Vedecky vyskladaný obraz poľudšťujú drobné príbehy zo života v podobe rozhovorov s piatimi spolužiakmi a známymi Mariana Kočnera – Evou Čobejovou, Jánom Fülem, Tiborom Šuľom, Katarínou Šimončičovou a Marekom Vagovičom.
