Gekón Eulálio je už pätnásť rokov odsúdený žiť v malom jašteričom tele. Hľadá vlhké štrbiny, chytá komáre a spomína na svoj minulý život, keď bol človekom. Spomienky a spomienky na spomienky sú jedným z kľúčových motívov Agualusovho románu. Spomienky na skutočné udalosti i spomienky klamlivé, ktoré si naša pamäť osvojí. Gekónov spolubývajúci a partner v rozhovoroch Félix Ventura si z dotvárania cudzích spomienok a cudzej minulosti vytvoril živnosť. A popritom, poznačený profesionálnou deformáciou, pretvára aj vlastné spomienky. Až do tej miery, že na konci celým jeho príbehom prenikne neodstrániteľná neistota. Na tom však nezáleží, veď to, čo je falošné, často pôsobí pravdivejšie ako skutočnosť.
