Ján Litvák v Oranžovej tráve pokračuje v hľadaní vlastného jazyka, samoreči, ktorá by najlepšie vyhovovala jeho snahe dostať sa za tajomstvá vecí. Aby sa tam dostal, vedome sa pohybuje na pomedzí rôznych žánrov. Sem-tam sa zablysne priezor zo sveta hmoty. A vtedy je to čistá poézia.
iPodliak
iPodliak s iPodom
hľadí meravo pred seba,
či kráča do schodov,
či zo schodov.
Čiastočne zdrôtovaný,
čiastočne zbezdrôtovaný,
dôkladne zaočkovaný.
