Slnečná sonáta je po Balade purpurovej ruže (2008) a Listových tajomstvách (2012) ďalšou zbierkou básní skromnej Banskoštiavničanky, rodáčky z Kráľovej Lehoty. Svojím dielom sa plne etablovala v slovenskej poézii ako autorka, ktorá má čo čitateľovi povedať a má čo dať, aby bol jeho svet slnečnejší, krehkejší a láskavejší.
V kompozičnom oblúku zbierky tak zhrnula práve v poslednej básni všetko, na čom jej naozaj záleží. Sprítomňuje vo veršoch dar lásky, pokory, uvedomenie si hodnôt i priorít, motiváciu k ďalšiemu žitiu i Božiu prítomnosť v podobe slnka.
