Kniha je súborom analytických štúdií venovaných vybraným problémom filozofie jazyka, sémantiky a filozofickej logiky. Prvú časť publikácie otvára kapitola o existencii a utváraní zložených ideálnych vzorov fyzických jazykových výrazov. Ďalej sa autor zaoberá niektorými aspektmi používania jazykových výrazov a rozvíja dôsledky, ktoré vyplývajú zo stotožnenia významu výrazu s jeho používaním. Pokúša sa tiež ostrejšie odlíšiť jazykové výrazy od čírych nositeľov ich významu (semivýrazov) a poukazuje na dôsledky vyplývajúce z rozdielov medzi nimi. Všíma si aj rozdiely medzi prirodzeným a bežným jazykom. Bližšie určuje pojmy protirečenia, paradoxu a antinómie a kriticky analyzuje Popperov pojem sveta 3.
V druhej časti sa autor zameriava najmä na referenciu, identifikáciu a najbežnejšie chápania holých indivíduí v epistemológii, metafyzike a vo filozofii logiky. Explikuje v nej rôzne pojmy identifikácie a skúma možnosti uplatnenia empirických deskripcií v deskriptívnej identifikácii. Zaoberá sa aj problémom aposteriórnosti výrokov utvorených z vlastných mien a znaku identity.
