Kniha je prehľadne a funkčne rozčlenená na deväť relatívne samostatných častí, ktoré spolu vytvárajú ucelený obraz o tvorbe I. Hrušovského. Ako zakladateľskú osobnosť modernej slovenskej filozofie ho predstavuje V. Bakoš, ktorý precízne spracoval aj jeho iniciatívy rozvíjané na pôde Vedeckej syntézy. V. Bakoš presvedčivo exemplifikuje nielen ambivalentnosť reflexií logického pozitivizmu v danej tvorbe I. Hrušovského, ale aj jeho tvorivé rozvíjanie štrukturológie. Hrušovského teóriu vedy hlbinne analyzuje tretia kapitola, ktorej autorom je J. Viceník. Posun Hrušovského záujmu od teórie vedy k problémom noetiky vysvetľuje P. Cmorej. B. Šulavíková sa v piatej kapitole venuje polemike I. Hrušovského s intuitívnym realizmom N. O. Losského. Na problematiku dejín filozofie v tvorbe I. Hrušovského upriamil pozornosť M. Zigo. Monografia obsahuje aj kapitoly zamerané na Hrušovského reflexie problematiky bytia – z pera V. Černíka, ako aj jeho názory na otázky umeleckej tvorby, ktoré rozoberá E. Farkašová. Súčasťou monografie je aj Hrušovského bibliografia.
