Hlavné mesto Slovenska sa len na krátky čas kraľovania Miroslava Sýkoru stalo aj hlavným mestom zločinu. Predtým aj potom bolo centrum mafiánskej moci inde. Najskôr v Dunajskej Strede, potom v Banskej Bystrici. Odtiaľ malo byť Slovensko v rukách capo di tutti capi, bossa všetkých bossov – Mikuláša Černáka. Kým nad inými impériami slnko nikdy nezapadalo, nad touto ríšou zla sa nemala nikdy zdvihnúť temná noc násilia a strachu.
Príbehy obsiahnuté v tejto knihe majú pozoruhodne všeplatné ponaučenie. Ich nositelia – Július Tóth a Peter Muszka, Róbert Holub, Holáň alias Gorila, Papa Joe, Ošo Kucmerka, Borženský a Kolárik, Alojz Kromka alias Čistič, Jozef Roháč alias Potkan, nájomný vrah Adamčo a nakoniec Mikuláš Černák – sa v 90. rokoch zviditeľnili tým ako sa brutálnym terorom a zastrašovaním pokúšali ovládnuť Slovensko. Závratne zbohatli a zdanlivo nebolo nikoho, kto by sa im dokázal postaviť účinne na odpor, ale tak ako rýchlo ich zločinecká hviezda vyšla, tak neodvratne aj zapadla. Sú to príbehy plné krvavých súbojov, brutálneho teroru voči bezbranným, bratstva zabijakov aj zrady najbližších, okamihov všemocnosti a zábleskov krutého vytriezvenia v spŕške smrtiacich striel.
A pritom sú v merítku dnešných „kšeftov“ smiešni tým, ako zbíjali v „malom“, ručne a namáhavo. Tam kde oni tasili zbraň, ich nasledovníci vyťahujú zlatú kreditnú kartu. Dnes stačí jeden vládny tender, kde vybraný minister v úlohe novodobého bieleho koňa síce neporuší zákon, ale poteší vopred vybrané firmy a tri miliardy prejdú do tých správnych rúk...
Ale to už prekračuje predstavivosť bežného občana. V 90. rokoch sa bál, ale vedel koho a prečo. Dnes sa už nebojí, lebo nevie kto a čo. Čo je lepšie?
