O knihe: Neurologicko-psychiatrické záchvatové stavy
Existuje zopár ochorení ľudí, ktorých príznaky sú prejavom súčasne prebiehajúcej poruchy súhry prganizácie a chodu funkcií tela a duše. Ich klinická symptomatika je mimoriadne rozmanitá a premenlivá. Tieto afekcie majú ubikvitárny výskyt bez ohľadu na rasu, demografické, geografické vplyvy či iné determinujúce faktory. Keďže sú časté, s veľkou pravdepodobnosťou vyjadrujú nepriaznivú interakciu turbulentných nárokov životného prostredia a životného štýlu s rezultujúcim rastom stresu. Zároveň však predstavujú v podstate benígne stavy bezprostredne neohrozujúce život, a preto nevzbudzujú náležitú pozornosť lekárov, ani ich dostatočne nestimulujú, hoci sumárny tlak týchto ochorení na kvalitu života postihnutých je v mnohých zložkách výrazný, ba až devastujúci. Rozsah a rozmanitosť problematiy tejto skupiny ochorení motivovala autorov predkladanej publikácie, aby na pomerne malom priestore rozobrali zásadné črty ich klinického obrazu, súčasné náhľady na etiológiu a patogenézu a aby sa vyjadrili aj k ich liečbe a prognóze. Hlavnou motiváciou úsilia autorov je však podať správu o chorobných jednotkách, ktoré spája okrem paroxyzmálneho priebehu aj veľa spoločných patofyziologických línií a ktoré sa doteraz z viacerých dôvodov v našej odbornej literatúre súvislé nespracovali. Tento deficit spôsobuje aj skutočnosť, že klinicky ide o hraničné chorobné stavy so symptomatikou zasahujúcou doslova telo i dušu, ktoré patria do viacerých klinických disciplín. Preto v odbornej literatúre s touto tematikou panuje neprehľadná, často konfúznasituácia. Afekcie, ktorými sa publikácia zaoberá, patria najmä do odboru neurológie a psychiatrie, ale svojimi patofyziologickými mechanizmami zasahujú aj do ďalších teoretických a klinických disciplín. Ich spoznanie a vzájomné prepojenie vyžaduje integrujúci náhľad. A práve o aspekt sa autori pokúsili.
Publikácia preberá neurogénny tetanický syndróm (synonymá - latentná tetánia, normokalcemická tetánia alebo spazmofúia), takzvaný hyperventilačný syndróm, a panickú poruchu (aj tieto stavy sa nazývajú početnými synonymami.)
Autorom ide o zachytenie súčasnej úrovne vedomostí o tejto málo pertraktovanej alebo takmer celkom opomínanej problematike, ktorá však na rozhraní tisícročí -napína tetivu civilizačného luku-. Chcú vyplniť vákuum vo vedomostiach a u veľkého počtu pacientov dosiahnuť zmiernenie nielen dôsledkov chorobného procesu, ale aj následkov plynúcich z iatropatogenizácie vyvolanej rozpakmi či nedostatočnými informáciami lekárov. Len tak sa zmenší rozsah ambulantných záznamov, ba i nemocničných chorobopisov obsahujúcich neraz zbytočné početné a nákladné vyšetrenia a len tak sa prispeje k zlepšeniu kvality života do tejto skupiny chorých.
