Pri analýze postupov v procesoch výchovy a vzdelávania, čiže pri formovaní osobnosti človeka, je nutné v prvom rade uvažovať o pozícii a mieste človeka – jednotlivca i ľudstva ako celku vo svete a živote vôbec. Uvažovať nad skutočným zmyslom života, života každého človeka, podmienkami, súvislosťami a dôsledkami rozdielov medzi jednotlivými kultúrami a civilizáciami, rasami a nachádzať metódy ako existujúce rozdiely odstraňovať v záujme života a perspektív ľudstva vôbec. Je to úloha poznávania celkového vývoja Zeme a živých organizmov v jej prostredí, podmienenosti a spojitosti ľudskej existencie s prírodným prostredím. Na druhej strane je potrebné poznávať ideové usmerňovanie ľudí vplyvom jednotlivých náboženstiev, filozofických prístupov alebo uplatňovaných ideológií a zároveň poznávať ich hodnoty, súvislosti i postupy uplatnenia v nadväznosti na trvalé uplatňovanie, existenciu, rozvoj a vplyv na život človeka i ľudí ako celku. Ďalej sa vyskytuje potreba poznávania úlohy a významu vzdelania, vzdelanosti a gramotnosti vo vývoji ľudskej spoločnosti, presadzovaní noriem múdrosti vzhľadom na potrebnú akulturáciu ľudského života postupne zbavovaného útlaku, zneužívania človeka človekom, vojen, chorôb, nedôstojného života mnohých jednotlivcov i medziľudských vzťahov. Práve múdrosť je spojená s filozofiou, teda láskou k múdrosti (filar – milovať, sofia - múdrosť) ako k podstatnej hodnote života a riešenia jeho problémov, otázok i ťažkostí. Veď práve múdrosť v minulosti dokázala, dokazuje i v súčasnosti a bude dokazovať i v budúcnosti schopnosť prispievať k dynamike života, kultúre a šťastiu človeka, oslave všetkého, čo robí človeka šťastným a spokojným. Je len na škodu životného vnímania, že mnohokrát v dejinách, ale aj v súčasnosti, hrubá sila, dogmatizmus, úzky skupinový záujem, egoizmus a hlúposť zvíťazili nad múdrosťou s dôsledkom zničenia mnohých materiálnych a duchovných hodnôt, vrátane hodnôt najvyšších, čiže ľudských životov. Niet ušľachtilejšej idey a myšlienky ako je myšlienka života, šťastia a spokojnosti i bezpečnosti človeka. K takémuto chápaniu životných hodnôt je potrebné viesť a usmerňovať všetkých ľudí prostredníctvom výchovy a vzdelávania, od detského veku až do dospelosti. V tomto úsilí sa vzájomne stretávajú filozofia a pedagogika, dve spoločenskovedné disciplíny, v spojení ktorých bola vytvorená filozofia výchovy ako hraničná vedná disciplína s úlohou hľadať a riešiť otázky výchovy a vzdelávania v mene života, v mene budúcnosti a v mene skutočnej humanity v procesoch rozvoja človeka a ľudstva.
