Túto zbierku básní som písala celý život. Až doteraz. Rozhodla som sa ju vydať. Pred týmto rozhodnutím som zvažovala, či to nie je priskoro, či nemám počkať na niečo lepšie, na nejakú lepšiu báseň, ktorá sa mi vkradne do mysle a ja ju zachytím emocionálne a potom písomne. Napokon som si povedala, že budem počúvať druhú líniu v sebe, ktorá mi vraví, že je to dobrý koniec pred začiatkom niečoho nového. Začínam život v inej krajine a tak cítim, že tu na Slovensku chcem niečo zanechať nie len pre tých, ktorí ma v písaní vždy podporovali. Prajem čitateľovi, aby si dovolil sa nechať unášať v myšlienkach a emóciách, ktoré verím, že mu budú známe.
