Výber z básnickej tvorby medzinárodne oceňovanej súčasnej chorvátskej poetky v preklade Karola Chmela. Dorta Jagić (1974) nahradila trpkú básnickú skúsenosť deväťdesiatych rokov minulého storočia novým uplatnením poetického humoru, ironických gest, mimoriadne plastickou metaforikou a voľnými asociáciami. Vo svojich veršoch akoby sa chcela jednoznačne vyhnúť nedôstojným témam charakteristickým pre poéziu jej generačných vrstovníkov – odvážne sa konfrontuje s neusporiadaným svetom človeka v urbánnom obkľúčení a ako príklad mu predostiera vyšší poriadok, silné duchovné a mravné princípy.
