Osem poviedok Akozmie predstavuje Tomáša Horvátha v dvoch podobách – ako absurdného a groteskného autora na strane jednej a ako mierne epigónskeho existencializujúceho nespokojníka, ktorým sa prevŕtava červotoč neznesiteľných pochybností – nie vlastných, ale nájdených v slovách väčšinou už mŕtvych pánov.
