Ktože by bol rád, že starne? Myšlienky na starobu najčastejšie potláčame. Anselm Grün, ktorý má niečo vyše šesťdesiatky, teda je sám „mladým starcom“, povzbudzuje svojich čitateľov, aby sa vedome vyrovnali s vlastným starnutím. Keď toto životné obdobie duchovne prehĺbime, môže sa stať dobou zrenia a rastu, a tak dať životu novú hĺbku.
„Človek starne sám od seba, ale či sa jeho starnutie vydarí, to závisí od neho. Dobre zostarnúť – je vznešené umenie.“
Páter – benediktín, citlivo opisuje výzvy starnutia: prijať obmedzenia, zriekať sa, zmieriť sa a poukazuje na šance, ktoré v tom sú: Kto sa naučí akceptovať citeľné hranice, môže si vypestovať úplne nové čnosti, ako vďačnosť, trpezlivosť, miernosť alebo pokoj.
