Nórsky básnik Knut Odegard patrí k popredným spisovateľom Severu – v súčasnosti je najprekladanejším nórskym básnikom. Prekladateľ M. Richter pripravil rozsiahly výber z Odegardovej najnovšej tvorby (Stefensenov dom, Svätá omša, Vyhliadka, Kvitne tak šialene) (2008), a priradil k nim niekoľko básní z 80. a 90. rokov. V širokodyšných básňach, ktoré nám formou pripomínajú R. Jeffersa, W. Whitmana alebo S.-J. Persa, básnik naplno obnažil svoju bolesť aj svoju vieru v Boha. Bolesť zoči-voči duševne chorej dcére a jej víziám, bolesť zoči-voči starnúcej manželke a vlastným chorobám, bolesť zoči-voči utrpeniu, akému sú vystavované predovšetkým nevinné a bezbranné tvory: deti, duševne chorí ľudia, ľudia na periférii spoločnosti. Reflektujúc toto všetko originálnym, často epickým veršom, vedie autor zároveň dialóg s Bohom, čím vzniká konfrontácia profánneho sveta so svetom božským, pátos sa mieša s civilným slovným prejavom, vrúcnosť a hlboká ľudskosť básnika naráža na krutosť prírody a diabolstva v človeku.
Odegard je na Slovensku známy aj ako neúnavný propagátor diela B. Björnsona – založil festival nesúci meno nám vzácneho nórskeho spisovateľa a viac než 10 rokov je na čele Akadémie B. Björnsona, ktorá sa zameriava na dodržiavanie ľudských práv najmä v oblasti kultúry a umenia na celom svete. V r. 2007 mu bola v Bratislave udelená Cena Jána Smreka.
