Literárne dielo nemá jediný univerzálny zmysel. Ten je v ustavičnom pohybe a jediným autentickým obrazom spisovateľa je jeho dielo.
Analytické štúdie o niektorých autoroch 20. storočia (Krasko, Urban, Jarunková, Bednár, Štepka, Jaroš, Moravčík, Mitana, Novomeský či Horák) z pera uznávaného a významného literárneho vedca sú potvrdením týchto jeho myšlienok a zároveň upriamujú pozornosť čitateľa na význam a zmysel kultivovaného čítania.
