Keď sa o niekom dozviete, že nedokončil tri školy, obvykle očakávate, že jeho životný / profesionálny príbeh bude rozprávaním o neúspechu. V prípade slovenského režiséra Jána Kadára (1918 – 1979), ktorý nedokončil ani štúdium práva na Karlovej univerzite, ani Školu umeleckých remesiel u Karola Plicku v Bratislave, ani FAMU, to ale neplatí.
Jeho život a tvorba sú príbehom úspešného selfmademana, filmára, ktorý nakrútil divácky populárne i experimentujúce diela (prirovnávané k tvorbe Alaina Resnaisa), zaradil sa k zakladateľským osobnostiam slovenskej kinematografie, spolutvorcom ur-vlny českého filmu, stal sa uznávaným tvorcom kanadského filmu, ale nemal žiaden „papier“, oprávňujúci ho k režírovaniu. Ján Kadár získal Oscara i Zlatý glóbus. V roku 1969 ho New York Times zaradili medzi päťdesiat najdôležitejších režisérov sveta.
Kniha Václava Maceka analyzuje jeho celovečerné (celkove ich bolo šestnásť) i krátkometrážne diela, sleduje súvislosti osobného a umeleckého života, demýtizuje spoluprácu Jána Kadára a Elmara Klosa, ponúka aj poznanie zákulisia tvorby v rôznych spoločenských a dobových kontextoch. Jej súčasťou je unikátny obrazový materiál.
