Kniha Trblet v oku básnika, osamelého bežca Ivana Laučíka, obsahuje texty napísané pomimo básní – v dlhých riadkoch. Žánrovo sú mimoriadne pestré, a preto aj nezaraditeľné. Pohybujú sa na pomedzí poviedky, či fejtónu, najbližšie však majú zrejme k žánru eseje (a ešte aj tú presahujú). Laučíkove texty publikované v knihách a časopisoch medzi rokmi 1988-2006 sú osobitým záznamom „prelomu“ a následného „prudkého behu“ zhliadnuté očami vidomého; sú presným záznamom z pozorovaní okolitého otvárajúceho sa sveta, obzretím sa dozadu s cieľom lepšie pochopiť prítomnosť, ale najmä detailnou introspekciou seba a krajiny, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou.