Príspevok k dejinám slovenskej krátkometrážnej kinematografie a portréty troch významných predstaviteľov: Viktor Kubal, Vladimír Kubenko, Ladislav Kudelka.
Nový tvorivý zámer, Traja veteráni za kamerou, syntetizuje tvorivú skúsenosť tak z oblasti dokumentarizmu ako aj z animovaného filmu, akú má na Slovensku v tejto kombinácii jedine Rudolf Urc a aká je dosť vzácna aj vo svetovom meradle. Odráža totiž čosi, čo patrí k paradoxom ideologicky riadenej kultúry. V priaznivej klíme šesdesiatych rokov sa Rudolf Urc totiž vypracoval na profilového a vyhraneného dokumentaristu a filmového publicistu, pričom ako vedúci dramaturg štúdia zároveň v dobrom spoluurčoval celý jeho profil. Po normalizátorskom preradení do animovaného filmu , čo preťalo jeho dokumentaristickú dráhu, nerezignoval, ale začal znova a odhalil vo svojom tvorivom genofonde nové, možno preňho samého prekvapivé inšpiračné vrstvy, takže jednak výrazne ovplyvňoval vyformovávanie najmladšej vetvy krátkometrážnej tvorby na Slovensku do zrelého tvaru, jednak sa vypracoval na teoretika animovaného filmu s významom, ktorý už prekročil rámec Slovenska. Urcova schopnosť analýzy aj syntézy objavuje v dejinách slovenského krátkeho filmu nečakané a netušené významy, polohy a súvislosti, pričom jeho štylistika v sebe šťastne spája erudíciu, presnosť formulácie a vedomie historického kontextu s ľahkosťou esejistického vyjadrovania.
