Aké sú kritériá identity osoby pretrvávajúcej v čase?, Aký je vzťah identity a psychologickej kontinuity osobnosti?, Možno pojem osoby, osobnosti pokladať za prirodzený druh?, Čo tvorí spoločnú platformu skúmania identity osoby vo filozofii, psychiatrii a neurovede?, Aké miesto zohráva sloboda vôle v konaní indivídua? Zodpovedať aspoň na niektoré z týchto otázok sme sa podujali v predloženom texte, ktorý vznikol ako výstup grantového projektu Vega Problém Identity osobnosti v súčasnej spoločnosti (č.1/0258/11, hl. riešiteľ. prof. Josef Dolista).
Riešitelia projektu nadviazali na problematiku osoby a osobnosti, ktorá sa v dejinách myslenia stala jednou z večných, stále otvoreným tém. Teoretickým východiskom skúmania problému identity osoby je charakteristika človeka ako unitas multiplex – jednota založená na mnohorakosti. Z metodologického hľadiska sa to premietlo do uplatnenia interdisciplinárneho prístupu k problematike identity človeka, t. j. participáciou viacerých vedných disciplín, ako napríklad filozofie, kognitívnej psychológie, psychiatrie a neurovied. Kľúčový cieľ projektu spoluvytvárali tri súčasti: a) formulácia všeobecného východiska interdisciplinárneho skúmania, b) integrácia teoretických, experimentálnych a klinických metód a c) náčrt modelu človeka a roly identity osoby.
