Spomienky Evy Jankovičovej-Joštiakovej sú prakticky jediné, ktoré aspoň memoárovo približujú dve neznáme kapitoly zo života slovenského politického exilu. Na jednej strane autorka vykresľuje, ako v rokoch 1945-1948 žili v Rakúsku slovenskí utečenci, pričom veľmi zaujímavý je opis aktivít prvého slovenského politického disentu: Slovenského revolučného odboja. Na druhej strane je veľmi vzácny opis príchodu, usídľovania a integrácie slovenských emigrantov v Argentíne, o ktorej v slovenskej literatúre máme len čiastkové práce, nijakú však tohto druhu.
Vzhľadom na to je kniha jedinečným prameňom pre budúcich historikov, ktorí sine ira et studio budú mapovať a sceľovať osudy a udalosti tzv. obetovanej generácie slovenského národa v druhej polovici 20. storočia.
