Mladý maďarský prozaik Gábor Kálmán sa slovenským čitateľom predstavuje súborom krátkych próz, ktoré svojimi návratnými motívmi tvoria bezmála ucelený román. Vo fiktívnom literárnom svete v strede s pomyselnou Jasnou Hôrkou niekde na severnom prahu slovensko-maďarského jazykového pomedzia (medzi Levicami a Banskou Štiavnicou) sa odvíjajú príbehy ľudí s daným údelom prežiť život doslova na okraji spoločnosti. V lapidárne načrtnutom premenlivom toku dejín druhej polovice 20. storočia sa stretávame s podmanivým sociálnym obrazom života na slovenskom vidieku. Nechýba v ňom horniacka mystika, povery, rodová predurčenosť a tradície, neoblomnosť a pokora, ale ani vzdor a túžba žiť inak, po novom. Autorský postup hmlistej, tajomnej motivácie deja a jeho zložiek navodzuje (akiste podvedome) prekvapujúci dotyk týchto textov so slovenskou lyrizovanou prózou a s neskoršími slovenskými krátkymi prózami zo 60. rokov. Poviedkový súbor Nova získal Cenu Sándora Bródyho za najlepší prozaický debut v Maďarsku (2012).
