Traktát o rétorických stratégiach, ktorými chce text prekročiť sám seba smerom k referentu, či už je ním -historické dianie-, -svet-, aby text napĺňal funkciu mimesis, alebo či už je týmto referentom -autor-, -subjektivita-, aby text napĺňal funkciu expresie - referent bude v rozuzlení odhalený ako fatamorgána rétorických stratégií textu, item o nereflektovaných predpokladoch a pravidlách literárnohistorického diskurzu, o obrodeneckom, romantickom a realistickom kóde literárnej histórie, o vražde ukrytej v naratívnej štrukture, tiež o preklade zo žánrového kódu memoárov do žánru dobrodružného románu, o Tarzanovi ako účinku diferencie a o apóriách v texte, o tom, že údajne štýl, to je človek sám, v závere sa analyzujú nomádske transformácie gramatiky sériových vrážd.
